Stretnúť v nedeľu poobede 5 žien s takmer dokonalým mejkapom, ktoré sa vláčia s taškami plnými šatstva cez pol Bratislavy, cez celý most Lafranconi až ku pláži, ktorá patrí Čupakabrám, v dnešnom svete asi nie je až také neobvyklé. Dostala som nápad, že sa chcem fotiť, že predtým chcem ísť nakupovať, že chcem pritom ženy...Vravím, nič neobvyklé. Mali sme aj fotografa v saku. Červenom saku. Tu je malá chuťovka z backtage-u.
Mám prácu. Popravde, človek si začne svoj voľný čas vážiť oveľa viac, ako predtým. Niekedy je to až smiešne, ale pokiaľ si veci časovo nenaplánujem do poslednej minúty, tak nestihnem napísať blog, zháňať sponzorov na Vytri Platňu, behať po meste a ukazovať sa na zaujímavých akciách a spraviť si #obočkofresh...Presne o tom, aj o tom, to bolo celý minulý týždeň.
Vedela som, že raz sa to musí stať. Najmä, keď ľudia s ktorými som najviac, preto žijú. Stalo sa to poslednú nedeľu. Ideálny deň na filmový maratón a hlavne, keď vonku prší. Star Wars maratón. Mala som tričko, aj keď nie som prívrženec. Kedysi sa na to ale dobre balili mládenci.
Ja a módne blogerky, to je celkom komplikovaný vzťah. Kritizujem ich, niektoré mi prídu smiešne, niektoré nevkusné, zbytočné, silené...Z tých našich slovenských mám rada Melisu, s ktorou rozhovor som vám už poskytla, tu.
Teraz som si vybrala Natáliu, žijúcu v Londýne ku ktorej už ani neviem ako som sa dostala. Páči sa mi. Sympatická slečna, je mi len ľúto, že sme sa kvôli vzdialenosti nemohli stretnúť osobne. Raz príde ten čas, a ja budem cestovať za svojimi rozhovormi.
